Z Maxa Emanuela Cenčića sa za posledné roky stal jeden z najlepších kontratenoristov na svete. Do povedomia verejnosti sa po prvý raz dostal ako člen Viedenského chlapčenského zboru. Na sólovú kariéru sa vydal v roku 1992 ako sopranista a od roku 2001 pôsobí ako kontratenorista. V súčasnosti vystupuje v takých slávnych operných domoch, ako je Viedenská štátna opera, divadlo Theater an der Wien, Bavorská štátna opera, Nemecká opera v Berlíne, opera Gran Teatre del Liceu, divadlo Théâtre des Champs-Élysées a opera la Monnaie. Koncertoval okrem iného aj v hamburskom Laeiszhalle, Carnegie Hall, Barbican Centre, Concertgebouw, vo Viedenskom hudobnom spolku a v Opere Nomori v Tokiu. Vystupoval na festivaloch v Ludwigsburgu, Poznani, Halle (Händel Festspiele), Spolete (Due Mondi), Ambronay, Eisenstadte a Dubrovníku. Pravidelne spolupracuje s Williamom Christiem, Reném Jacobsom, Ottaviom Dantonem, Diegom Fasolisom, Jeanom-Christophom Spinosim, Georgeom Petrouom, Emmanuelle Haïmovou, Fabiom Bondim a Riccardom Mutim.

Prvé moderné uvedenie opery Leonarda Vinciho Artaserse v Nancy v novembri 2012: Philippe Jaroussky ako Artaserse, Max Emanuel Cenčić ako princezná Mandane (v červených šatách) © Julian Laidig

Medzi míľniky Cenčićovej ranej kariéry sa zaraďuje jeho stvárnenie Neróna (Korunovácia Poppey) v Bazileji v roku 2003 (Opernewelt: Najlepší debutujúci spevák roka) a Heralda vo svetovej premiére opery Medea od Ariberta Reimanna vo Viedenskej štátnej opere v roku 2010. Najvýznamnejšie vystúpenia v sezóne 2011 – 2012 boli pre Cenčića koncerty v Liceu spolu s Plácidom Domingom, turné po Spojených štátoch amerických s Riccardom Mutim a Chicagským symfonickým orchestrom a sólové recitály vo Versaillskom zámku, v divadle Théâtre des Champs-Élysées, na Händlovom festivale v Karlsruhe, v záhrebskom Lisinski Hall a Onassis Hall v Aténach.
Cenčić je ako umelecký riaditeľ spoločnosti Parnassus Arts Productions zodpovedný za výber, vedenie a inscenáciu významných diel z obdobia talianskeho baroka. Takto sa mu podarilo vyvolať senzáciu, keď znovuobjavil poslednú operu Leonarda Vinciho Artaserse. Táto opera bola jeho významným dielom v sezóne 2012 – 2013. Rovnako ako v pôvodnej inscenácii z roku 1730 v Ríme, aj tu vystupovali len muži, z toho päť kontratenoristov. Cenčić stvárnil rolu Mandaneho. On aj všetci zúčastnení sa dočkali nadšených hodnotení. Od Paríža až po Viedeň ich diváci na každom predstavení odmenili búrlivým potleskom. Táto inscenácia doteraz získala jedenásť medzinárodných ocenení, spomeňme napríklad dve ceny ECHO Klassik (CD 2013, DVD 2014), ako aj dve nominácie na cenu Grammy.
V sezóne 2013 – 2014 sa vydal na veľmi úspešné koncertné turné Venezia, s ktorým prešiel od Petrohradu až po Montpelier, vystúpil v Cuvilliés Theater (Mníchov) a zažil triumfálny návrat do Théâtre des Champs-Élysées. Okrem toho mal sólové koncerty na festivale Grand Théâtre (Avignon), vo Frankfurtskej opere, v Salle Pleyel v Paríži a Kolínskej filharmónii. Na ďalšom veľkom európskom turné si zahral hlavnú rolu v Händlovej opere Alessandro. Po versaillskej premiére tejto opery získal od portálu forumopera.com prestížnu cenu Arabella de Platine za výnimočné výkony v roku 2012.

Georg Friedrich Händel: ALESSANDRO; Parnassus Arts Production / Armonia Atenea
© Martin Kaufhold,

Vydal mnoho albumov a veľké množstvo z nich bolo ocenených. Album Faramondo (Virgin Classics 2009) získal jedenásť cien, medzi nimi aj Diapason découverte (ocenenie pre mladých, začínajúcich spevákov) a Diapason d’Or. Recenzie ospievali Cenčićov recitál Händlových árii Mezzo-soprano (EMI/Virgin Classics 2010), ktorý dostal cenu od francúzskeho programu Télérama, chorvátsku cenu Porin, Preis der Deutschen Schallplattenkritik a Orphée d’Or (Académie du Disque Lyrique). Vydal aj viacero DVD, napríklad Landiho Il Sant‘Alessio (Virgin Classics 2008) a Monteverdiho Korunováciu Poppey (Teatro Real, Madrid 2011). Obe opery dirigoval William Christie, ktorý produkoval aj Cenčićov uznávaný album Duetti (2011). Tento album spolu s nahrávkou Gluckovej opery Ezio, v ktorej Cenčić stvárnil Valentiniána, vyhral prestížnu nemeckú cenu ECHO Klassik. Za stvárnenie hlavnej úlohy v Händlovom Alessandrovi v nahrávke od vydavateľstva Decca z roku 2012 už stihol získať šesť významných ocenení, ako sú Operné CD roka 2013 od operaawards.com a Operná produkcia roka do Mezzo TV. Krátko na to prišli vynikajúce nahrávky, ako Vinciho Artaserse (EMI/Virgin Classics 2012 – ECHO Klassik 2013, teraz dostupná aj na DVD – ECHO Klassik 2014) a majstrovský recitál Venezia (EMI/Virgin Classics 2013). Predstavenia Artaserse, Alessandro a Venezia odvysielalo niekoľko satelitných televíznych kanálov po celej Európe. Jeho prvý sólový recitál od vydavateľstva DECCA s názvom Rokoko, ktorý obsahuje hudbu Johanna Adolfa Hasseho, už získal ceny Diapason d’Or (arte.tv), Diamant de l’Opéra a Melómano de oro. Cenčićovo turné s týmto recitálom (Opéra de Versailles, Metz, Bordeaux, Opéra de Monte Carlo, Karlsruhe Opera, Istanbul, Cuvillés-Theater Mníchov) kritika vychválila do nebies. Turné bude pokračovať aj v budúcej sezóne.
Nemožno zabudnúť ani na Cenčićovu nahrávku Hasseho opery Siroe, ktorú vydalo vydavateľstvo Decca v októbri 2014. Cenčić sa tu okrem hlavnej roly po prvýkrát v kariére zhostil aj režisérskej stoličky. Režíruje javiskovú inscenáciu, s ktorou pôjde v budúcej sezóne na turné po Európe. To začne v novembri vo Versailles. Okrem toho bude v sezóne 2014 – 2015 koncertovať s Händlovou operou Tamerlán (v úlohe Andronica), ktorá vyjde aj na CD. Opäť sa vydá na turné s operou Alessandro (Beaux-Arts v Bruseli, Čajkovského sála v Moskve, Händlov festival v Halle). Rokoko zaznie v Metz, Karlsruhe, Istanbule, Monte Carle, Bordeaux, vo Versailles a v Mníchove a Siroe vo Versailles, Viedni, v Moskve, Amsterdame a Budapešti. Budúci rok bude pre Cenčića viac než rušný – vyjde mu nové sólové CD Arie Napoletane, zahrá si hlavnú rolu v Händlovej opere Radamisto, zúčastní sa oslnivého vystúpenia Gala kontratenoristov a čaká ho ďalšia neznáma opera od Leonarda Vinciho: Katón v Utike.
Dôležitú úlohu Maxa Emanuela Cenčića ako vedúcej osobnosti celej generácie kontratenoristov spečatil jeho vynikajúci výkon v hlavnej úlohe Vivaldiho opery Farnace, ktorú v sezóne 2011 – 2012 stvárnil na mnohých prestížnych podujatiach. Ešte väčší úspech dosiahol v televízii mezzoTV. Nahrávka opery Farnace (Virgin Classics 2011) sa dočkala nadšených kritík. Typickou ukážkou je recenzia v časopise l’Opéra: „Len táto ária [Ricordati che sei] by stačila ako dôkaz Cenčićovho majstrovstva. Zaradil sa medzi to najlepšie z dnešného barokového spevu a nepochybne patrí medzi najdôležitejších predstaviteľov novej éry kontratenoristov, ktorej ako vedúca osobnosť určuje správny štandard… Nesmieme zabudnúť ani na … tragický nádych, ktorý v árii Gelido in ogni vena evokuje prácou s hlasom. Tá je výnimočná hlavne v pasážach, v ktorých dominuje obratnosť. Okrem toho jeho práca s hlasom podfarbuje tragické napätie týchto pasáží. Cenčić pozná možnosti kontratenoru, ktorý je hlboko charizmatický vďaka plným tónom, s akými sa u hlasov tohto druhu takmer ani nestretávame.“
Alebo ako prednedávnom uviedla iná recenzia: „Cenčić je neprekonateľný spievajúci boh tohto večera.“

Recenzie:

operaslovakia.sk Kontratenorista Max Emanuel Cenčić zaspieval v Bratislave

operaplus.cz Kontratenorista Max Emanuel Cenčić v Bratislave