Sopranistka Simona Houda-Šaturová vystúpi v rámci cyklu Veľké slovenské hlasy na svojom prvom recitáli na Slovensku.
Pochádza z Bratislavy, no žije a pôsobí v Prahe, ako aj na mnohých scénach po celom svete. Slovenské publikum malo doteraz málo príležitostí počuť jej “svetlý, guľatý a pružný hlas, výnimočné legato, precítené a vášnivé podanie”. Hudobná kritika ju označuje aj ako mozartovský zázrak, “spieva s neotrasiteľnými koloratúrami, precítenými pianami a štýlovou dokonalosťou”.
Medzinárodne sa vyprofilovala ako úspešná koncertná a oratórna interpretka. V roku 2006 debutovala na Salzburgskom festivale a festivale v Lucerne. V tom istom roku spievala pod taktovkou Christopha Eschenbacha sopránový part v Mahlerovej 2. symfónii pri znovuotvorení slávnej Salle Pleyel v Paríži a v roku 2007 s Philadelphia Orchestra vo Filadelfii a Carnegie Hall v New Yorku. Koncertovala tiež v Oslo, Dallase, Tel Avive, Toronte, Detroite, Tokiu, Osake, Viedni, Zürichu a úspechy zožala na prestížnych hudobných festivaloch v Nemecku, Rakúsku, Taliansku, Anglicku a na Pražskej jari.
Je aj vyhľadávanou opernou interpretkou. V posledných sezónach slávila veľké úspechy ako Violetta (Verdi: La Traviata), Gilda (Verdi: Rigoletto) a Ilia (Mozart: Idomeneo) v bruselskom Théâtre de la Monnaie, ako Lucia (Donizetti: Lucia di Lammermoor), Pamina (Mozart: Čarovná flauta) a Madama Cortese (Rossini: Cesta do Remeša) v Oper Frankfurt, a tiež ako Konstanze (Mozart: Únos zo serailu) či Adina (Donizetti: Nápoj lásky) v Aalto Theater Essen. Veľký medzinárodný ohlas mala jej interpretácia Aristey v Myslivečkovej L’Olimpiade v Prahe, Luxembourgu a koncertne vo Viedni. Spolupracuje s dirigentmi zvučných mien a speváci ju radi pozývajú na svoje koncerty. Tak spoluúčinkovala na turné s Thomasom Quasthoffom či na recitáloch Bryna Terfela a Mariusza Kwieciena (aj v Bratislave).
Nahrávala pre firmy Sony (Carmina Burana, Noel), Hänssler Classic (Haydnove omše), Ondine (Mahler 2.symfonia). V roku 2009 vyšiel vo firme Orfeo jej prvý sólový album s Haydnovými áriami, za ktorých interpretáciu sa v novembri 2009 dostala medzi prestížne odporúčania magazínu Gramophone – Editor’s Choice. Je držiteľkou Ceny Nadácie Charlotty a Waltera Hamelových za vynikajúce spevácke výkony (Lübeck 2007) a Ceny Thálie (ČR) za najlepší operný výkon v roku 2001.

Pavel Kašpar

Ostravský rodák Pavel Kašpar je klavirista oceňovaný po celej Európe. Veľké úspechy zaznamenal aj v Číne, Mexiku, Izraeli, USA a Kanade. Spolupracuje s poprednými českými aj zahraničnými orchestrami a dirigentmi (ako sú Jiří Kout, Libor Pešek, Petr Altrichter, Rastislav Štúr, Heiko Mathias Förster, Dirk Kaftan, Alessandro Crudele atď.). Ako sólista vystupuje na recitáloch po celom svete a do svojich programov zaraďuje skladby českých skladateľov (Dvořák, Smetana, Janáček, Martinů, Novák) a aj diela svetových skladateľov (Mozart, Haydn, Beethoven, Chopin, Brahms, Liszt, Scarlatti, Debussy, Ravel, Gershwin atď.). Nemecký skladateľ Roland Leistner-Mayer preňho skomponoval klavírny koncert, ktorý Pavel uviedol vo svetovej premiére v januári 2001 a nahral ho pre Bavorský rozhlas. Pavel Kašpar sa už roky aktívne venuje aj komornej hudbe, na svojom konte má spoločné projekty s kvartetom Berlínskych filharmonikov, s Pražákovým kvartetom, s čelistami Michalom Kaňkom a Jiřím Hanouskom, s flautistom Romanom Novotným a v poslednej dobe s rakúskym huslistom Thomasom-Albertusom Irnbergerom. Vystupoval tiež s významnými spevákmi (Bryn Terfel, Simona Houda-Šaturová, Miroslav Dvorský). Nahráva pre rad nemeckých rozhlasových staníc, pre taliansky rozhlas RAI a pre Český rozhlas. Pre švajčiarsky label Tudor natočil klavírne dielo Bohuslava Martinů (celkom 4 CD) a Martinů s ďalšími autormi je zastúpený aj na spoločnom CD s flautistom Českej filharmónie Romanom Novotným. Pavlovo sólové CD so skladbami Beethovena a Haydna vydal label Artesmon.
Pavel Kašpar začal študovať hru na klavíri v šiestich rokoch. Absolvoval hudobnú akadémiu v Bratislave u Rudolfa Macudzinského a Akadémiu múzických umení v Prahe u Františka Raucha. Štúdium dokončil na Musikhochschule v Mníchove u Ludwiga Hoffmanna.

Napísali o koncerte

Simona Houda-Šaturová, Za slzy sa nehanbime!
Bola to nevypovedaná výzva umelkyne obecenstvu, keď nielen sebe, ale i väčšine poslucháčov po precítenom prídavku v Malej sále Slovenskej filharmónie vohnala do očí slzy áriou Lauretty „O mio babbino caro“ z Pucciniho opery Gianni Schicchi. Určite to nebolo len pre text dojímavej árie – prosby k otcovi – ale najmä pre úžasné hudobné prežitie každej noty tejto relatívne krátkej, mimoriadne obľúbenej, emóciami i pôvabnou melódiou inšpirovanej arietty talianskeho operného majstra, zaspievanej na koncerte viac než ideálne Simonou Houda – Šaturovou. Viac tu.

Dvojitá dávka: Simona Šaturová v Bratislavě

Kariéra z Bratislavy pochádzajúcej Simony Houda-Šaturovej sa rozvíjala pomimo Slovenska. Nič výnimočné, umelcov vracajúcich sa do rodnej vlasti okľukou, sme tu mali. A obávam sa, že aj budeme mať. Pokiaľ je to ich osobná voľba, nemožno namietať. Ak ide o dôsledok ignorancie, to už dobré svetlo na naše kultúrne prostredie nevrhá. Našťastie, súkromná Agentúra Kapos, organizujúca pre našich divákov koncerty svetových speváckych hviezd, si od počiatku vytvorila odnož, zameranú na prezentáciu slovenských hlasov. Hlasov, známych skôr v zahraničí, než doma. Veľkých slovenských hlasov. Názov cyklu nie je len páčivou metaforou, taká je jeho skutočná náplň. Viac tu.